Hračka, ktorá píska, hrá alebo trúbi, poteší nejedno dieťa. Málokto však pri kúpe premýšľa nad tým, aká je vlastne hlasná. Niektoré detské hračky pritom dosahujú prekvapivo vysoké hladiny hluku, a keďže deti si ich často držia priamo pri uchu, stojí za to vedieť, na čo si dať pozor.
Čo zistil výskum
Výskumníci z Kalifornskej univerzity v Irvine (UC Irvine) zmerali hladiny hluku dvoch desiatok populárnych hračiek v obchodoch a desať najhlasnejších potom presne premerali v zvukotesnej kabíne. Zistili, že všetky presahovali 90 decibelov a niektoré dosiahli 100 a viac, čo zodpovedá hluku motorovej kosačky alebo vlaku metra.
Dôležitý je pritom kontext, ktorý sa v podobných správach často stráca: tie hodnoty boli namerané priamo pri hračke. A práve to je jadro problému. Hladina hluku prudko klesá so vzdialenosťou, takže tá istá hračka meraná pri uchu a na dosah ruky sú dve rôzne čísla. Deti si však hračky k uchu prikladajú, a tým sa vystavujú tej najvyššej hodnote.
Prečo to brať vážne, ale bez paniky
Povedzme si to vyvážene. Bežná hra s hlučnou hračkou na dosah ruky nie je katastrofa. Riziko vzniká vtedy, keď dieťa drží hlasnú hračku opakovane a priamo pri uchu.
Platí tu rovnaké pravidlo ako pri každom hluku: o zaťažení sluchu rozhoduje kombinácia hlasitosti a času. Čím je zvuk hlasnejší, tým kratší čas stačí na jeho škodlivé pôsobenie. Nechránené vystavenie zvukom nad približne 85 decibelov počas dlhšieho obdobia môže sluch zaťažiť, a detský sluch je citlivejší než dospelý.
A jedna vec, ktorú treba vedieť: poškodenie sluchu z hluku je nezvratné. Zmyslové bunky vo vnútornom uchu sa neobnovujú. Práve preto má prevencia zmysel, u detí obzvlášť.
Čo hovorí norma
Dobrá správa je, že hračky predávané v Európskej únii podliehajú bezpečnostným pravidlám vrátane hluku. Norma EN 71-1, ktorá je súčasťou európskych požiadaviek na bezpečnosť hračiek, stanovuje limity akustického tlaku podľa typu hračky. Rozlišuje napríklad hračky držané pri uchu, stolové a podlahové hračky, hračky s výbuchovým efektom (kapslíky) či hrkálky, a pre každý typ platia iné maximálne hodnoty.
Hračka predávaná v EÚ by preto mala mať označenie CE, ktorým výrobca deklaruje, že spĺňa platné bezpečnostné požiadavky vrátane tých akustických. To je prvé, čo by mal rodič na obale hľadať. Problém bývajú najmä lacné neoznačené hračky z neoverených zdrojov, ktoré tieto limity nemusia spĺňať.
Ako vybrať bezpečnú hračku
- Hľadajte označenie CE a kupujte od overených predajcov. Neoznačené hračky z pochybných zdrojov sú najväčšie riziko.
- Všímajte si umiestnenie reproduktora. Reproduktor skrytý pod povrchom hračky je lepšia voľba než reproduktor na vonkajšej strane, materiál časť hluku pohltí.
- Urobte si jednoduchý test. Podržte hračku tak, ako ju bude držať dieťa, teda pri uchu, a započúvajte sa. Ak je vám z toho zvuku nepríjemne, pre dieťa je pravdepodobne príliš hlasný.
- Ak sa dá, stlmte ju. Niektoré hračky majú regulátor hlasitosti alebo sa dá reproduktor prelepiť kúskom pásky, čím sa hlasitosť zníži.
- Rešpektujte vekové odporúčanie uvedené na obale.
Zhrnutie
- Niektoré detské hračky dosahujú pri uchu 90 až 100 decibelov.
- Namerané hodnoty platia priamo pri hračke, s odstupom sú výrazne nižšie.
- Riziko vzniká pri opakovanom držaní hlasnej hračky pri uchu, rozhoduje hlasitosť a čas.
- Hračky v EÚ podliehajú norme EN 71-1. Hľadajte na obale označenie CE.
- Skryte umiestnený reproduktor, jednoduchý test pri uchu a regulácia hlasitosti pomôžu vybrať bezpečnejšie.
Zdroj: University of California – Irvine, „Researchers urge caution when buying noisy toys“, ScienceDaily, 2011.