Väčšina ľudí nepozná sluchové ilúzie, pretože je omnoho zložitejšie ich vytvoriť a následne šíriť po internete. Ďalším dôvodom je, že sluchové ilúzie je omnoho jednoduchšie a niekedy úplne nevyhnutné ilustrovať na súprave kvalitných slúchadiel, nie na jednoduchých reproduktoroch mobilného telefónu. Bez ohľadu na dôvod, pokiaľ ich zažijete na vlastnej koži, určite ich budete chcieť zdieľať so svojimi blízkymi a priateľmi. Ako teda fungujú sluchové ilúzie? Aby sme to dokázali lepšie pochopiť, musíme najprv vedieť, ako vnímame zvuky.
Psychoakustika
Psychoakustika je vedecká štúdia, ktorá sa zaoberá spôsobmi, akými vnímame zvuk, ale taktiež našimi psychologickými reakciami naň. Zahŕňa celé počuteľné spektrum od reči cez hudbu až po akúkoľvek inú zvukovú frekvenciu, ktorá sa vzduchom šíri do našich uší. Prostredníctvom tejto štúdie sa dokážeme naučiť mnoho o tom, ako ľudia vnímajú zvuky.
Známe sluchové ilúzie
Teraz, keď vieme trochu viac o tom, ako vnímame zvuk, bude pre nás jednoduchšie pochopiť niektoré bežné spôsoby, prostredníctvom ktorých nesprávne vnímame zvuk. Tieto ilúzie sa zahrávajú s naším sluchom a využívajú naše obmedzenia spôsobmi, akými funguje naše sluchové vnímanie. Buďte pripravení spochybniť všetko, čo si myslíte, že viete o tom, ako funguje náš sluch.
Kruhovitosť výšok – ilúzie Shepardovej stupnice
Ilúzia Shepardovej stupnice je vytvorená hraním viacerých frekvencií o oktávu od seba, a to buď vzostupne, alebo zostupne v poradí. Ako príklad si zoberte stúpajúcu Shepardovu stupnicu, keď sa vyššie položené tóny blížia k vrcholu stupnice a postupne zoslabnú, tak nižšie položené tóny sa strácajú. Výška každej noty stúpa v celej slučke, ale pokiaľ sa to opakuje, naše uši nás oklamú, aby sme si mysleli, že počujeme neustále stúpajúci tón, aj keď je zvuková slučka stále rovnaká. Tento skvelý koncept má využitie aj v iných prípadoch, kedy môžeme vytvoriť počuteľné ilúzie, ako je táto, zmenou aspektov iných, ako je výška tónu.
Stúpajúce rytmy
Predstavujú ďalšiu ilúziu, ktorá nás prinúti uveriť, že zvuk, ktorý počujeme, je niečím, čím v skutočnosti nie je. Pri stúpajúcich rytmoch znie opakovaný slučkový rytmus akoby bol stále rýchlejší a rýchlejší, pričom v skutočnosti každá zvuková slučka zostáva úplne rovnaká. Ide o veľmi podobný koncept ako pri Shaperdovom tóne, ale namiesto toho, aby vyššie alebo nižšie tóny doznievali na konci opačného spektra, v tomto prípade sa rýchlejšia časť rytmu neustále vytráca, zatiaľ čo sa pomalšia časť zosilňuje.
Rytmy v samotnej slučke sa v skutočnosti zrýchľujú, ale majú konečný bod. Pokiaľ sa tieto zvukové slučky prehrávajú opakovane, váš mozog počuje tieto identické slučky ako jeden neustále sa zvyšujúci rytmus. Mnoho producentov elektronickej hudby využilo tento koncept počas posledných rokov veľmi efektívne.
Binaurálna ilúzia
Pokiaľ ste už počuli o binaurálnej ilúzii alebo o binauarálnych rytmoch, možno to bolo v kontexte vlnovej terapie. Vo svete meditácií sa stáva čoraz populárnejšia a mnohí ľudia veria, že binaurálne rytmy môžu pomôcť znížiť úzkosť a stres, pomáhajú nám taktiež pri relaxácii a vedú k lepšiemu spánku. O konkrétnych zdravotných využitiach sa zatiaľ len špekuluje, ale binaurálna ilúzia je skutočná záležitosť.
Binaurálne rytmy sú zvukové ilúzie, pri ktorých sa do každého ucha prostredníctvom slúchadiel prehrávajú dva tóny s mierne odlišnými frekvenciami a tretí zvuk je produkovaný našou mysľou, ktorý tvorí rozdiel vo frekvenciách medzi jedným a druhým tónom. Napríklad, ak sa tón v ľavom uchu prehráva s frekvenciou 100 Hz alebo 100 úderov za sekundu, tón v pravom uchu sa prehráva s frekvenciou 103 Hz, potom sa tretí vnímaný tón ozýva s frekvenciou 3 Hz.
Táto ilúzia však vyžaduje použitie slúchadiel, pretože takmer vo všetkých ostatných prípadoch zachytí každé z uší oba tóny naraz a táto ilúzia nebude fungovať.
Ilúzia hovoriaceho klavíra
Ďalšou z veľkých sluchových ilúzií, ktorá koluje vo svete, je ilúzia hovoriaceho klavíra. Pri tejto ilúzii sa MP3 súbor s hudbou alebo rečou skonvertuje na MIDI a prehrá sa prostredníctvom klavíra. Výsledný zvuk je chaotický, no akonáhle sa uši prispôsobia, dokážete rozoznať slová prehrávanej skladby vo forme vybraných hraných kláves súčasne.
Keďže takmer všetky zvuky sú len súhrnom viacerých nôt, reprodukovaním jednotlivých nôt, ktoré vytvárajú zvuk napríklad na klavíri alebo na inom nástroji, budete počuť texty aj tam, kde žiadne nie sú.
To isté platí pre ktorýkoľvek hudobný nástroj. Vo svete zvukových ilúzií však klavír nie je nevyhnutne najlepším prekladateľom ľudského hlasu. Výber prednastavenia nástroja na vašom MIDI prehrávacom zariadení produkuje tóny, ktoré sú bližšie k dokonalej sínusovej vlne, ako je flauta, čím zosilňuje túto sluchovú ilúziu.
McGurkov efekt
Jednou z ilúzií, ktorá kombinuje počuteľné a viditeľné podnety, je McGurkov efekt. Pokiaľ ste niekedy počuli zvuky reči odlišne v závislosti od pohybu úst, boli ste svedkom McGurkovho efektu. Je to spôsobené tým, že veľká časť správneho počúvania reči zahŕňa aj pohľad na tvary, napríklad pohyb úst pri rozprávaní. Ak je zdroj zvuku slabý, náš mozog hľadá vizuálne stopy, aby dokázal určiť, čo presne dotyčný hovorí. Pokiaľ sa teda nachádzame v hlučnej miestnosti so zlou akustikou, môžeme si pomerne často nesprávnym spôsobom interpretovať veci, ktoré nám niekto hovorí.
V populárnom videu, ktoré koluje na internete ohľadom tejto ilúzie, vidíme obraz muža, ktorý hovorí slová znejúce podobne so zvukovou stopou iba jedného z týchto slov. Zakaždým, keď ho vidíme vyslovovať jedno z iných slov, zatiaľ čo my počujeme podobné slovo v jednej zvukovej stope, si náš mozog premení zvuk na slovo, ktoré vyslovuje. Ide o veľmi zaujímavý pohľad na spôsob, akým sú naše zmysly zraku a sluchu prepojené.
Učenie sa zo sluchových ilúzií
Sluchové ilúzie nám názorne predvádzajú rozdiel medzi vnímaním a realitou. My ľudia máme tendenciu dôverovať nášmu vnímaniu a diktovať našim inštinktom naše činy, avšak tieto vnímania nie sú neomylné. Optické ilúzie nás nútia spochybňovať veci, ktoré vidíme, zatiaľ čo sluchové ilúzie nás učia, ako je možné náš sluch oklamať, aby sme počuli zvuky, ktoré v skutočnosti neexistujú. Ak sa vás niekto nabudúce opýta, „čo počujete“, môže sa vám táto otázka zdať o trochu zložitejšia ako kedykoľvek predtým.