Hluk dokáže poškodiť jemné časti vnútorného ucha a spôsobiť dočasnú alebo trvalú stratu sluchu. Aby sme pochopili, ako sa to deje a prečo je to také zákerné, pozrime sa, čo sa v uchu pri hlasnom zvuku vlastne odohráva.
Strata sluchu môže byť dočasná alebo trvalá
Strata sluchu je zníženie schopnosti počuť alebo rozumieť reči a zvukom okolo nás. Môže vzniknúť, keď niektorá časť ucha alebo nervy, ktoré prenášajú zvuk do mozgu, prestanú fungovať správne.
Niekedy je strata sluchu dočasná a sluch sa vráti. Ak sú však poškodené kľúčové časti vnútorného ucha, stáva sa trvalou a neopraviteľnou. A práve hluk je jednou z najčastejších príčin tohto poškodenia.
Poškodiť sluch pritom môže dvojako: jednorazovým vystavením extrémne hlasnému zvuku, napríklad výbuchu, alebo dlhodobým počúvaním hlasných zvukov. V oboch prípadoch je zasiahnuté vnútorné ucho, konkrétne slimák (kochlea).
Prečo sú kľúčové vláskové bunky
Vo vnútornom uchu, v slimáku, máme jemné zmyslové vláskové bunky. Práve ony premieňajú zvukové vibrácie na signál, ktorý mozog rozpozná ako zvuk. Človek sa ich rodí s obmedzeným počtom, rádovo v tisícoch, a tu je jadro celého problému: vláskové bunky sa neobnovujú. Keď odumrú, telo si nevytvorí nové.
Pri miernom preťažení, napríklad po hlasnom koncerte, sa jemné vlásky týchto buniek dočasne ohnú. Preto po koncerte na pár hodín až dní horšie počujete, zvuk je tlmený alebo vám piská v ušiach. Ak bolo preťaženie mierne, vlásky sa vrátia do pôvodného stavu a sluch sa upraví.
Ak je však zvuk príliš silný alebo príliš dlhý, časť buniek sa poškodí natrvalo a odumrie. A pretože sa neobnovujú, tá časť sluchu je stratená navždy.
Prečo je to zákerné: strata prichádza nenápadne
Zvlášť nebezpečné na strate sluchu z hluku je, že prebieha postupne a nebolestivo. Podľa údajov Amerického národného inštitútu pre hluchotu a poruchy komunikácie (NIDCD) môže byť poškodená alebo zničená značná časť vláskových buniek skôr, než sa zmena vôbec prejaví pri bežnom teste sluchu. V čase, keď si stratu sluchu všimnete, je už veľa buniek nenávratne preč.
K tomu sa pridáva ešte jeden, novšie rozpoznaný jav. Hluk môže poškodiť aj spojenia medzi vnútorným uchom a sluchovým nervom, čo spôsobuje takzvanú skrytú stratu sluchu. Tá sa nemusí prejaviť pri štandardnom teste, no napriek tomu sťažuje porozumenie reči v hlučnom prostredí, napríklad v reštaurácii. Človek „počuje“, ale nerozumie.
Práve preto sa vplyv hluku na sluch dlho podceňuje. Nebolí, neprejaví sa hneď a jeho následky sa naplno ukážu až po rokoch.
Ako si sluch chrániť
Dobrá správa je, že strate sluchu z hluku sa dá takmer úplne predísť. Keďže poškodenie je nezvratné, prevencia je jediná skutočne účinná ochrana:
- Znížte hlasitosť. Pri slúchadlách pomáha pravidlo 60/60, teda počúvať do 60 % hlasitosti a robiť si prestávky približne po 60 minútach.
- Používajte chrániče sluchu. Na koncerty, do dielne, pri hlučných prácach a na ohňostroj. Filtrované štuple na koncerty znížia hlasitosť a zachovajú kvalitu zvuku.
- Držte odstup a robte prestávky. Nestojte tesne pri reproduktoroch a po hlasnom zážitku doprajte ušiam ticho, aby sa zotavili.
- Riešte hluk v prostredí, kde trávite veľa času. Dlhodobá záťaž v hlučnej domácnosti alebo na pracovisku sa sčítava. Znížením hluku pri zdroji alebo odhlučnením priestoru chránite nielen pohodu, ale aj sluch.
A hlavne: pískanie v ušiach alebo tlmené počutie po hlasnom zážitku berte ako varovanie. Znamená, že sluch dostal zabrať. Ak takéto príznaky pretrvávajú alebo sa opakujú, navštívte ušného lekára.
Zhrnutie
- Hluk poškodzuje vláskové bunky vo vnútornom uchu, ktoré sa neobnovujú.
- Pri miernom preťažení sa sluch upraví, pri silnom sa časť buniek stratí navždy.
- Poškodenie prichádza postupne a nebolestivo, preto sa podceňuje.
- Skrytá strata sluchu sťažuje porozumenie reči, aj keď test vyjde normálne.
- Strate sa dá takmer úplne predísť. Chráňte sluch, poškodenie sa nevráti.