Občas si všetci želáme trochu ticha. No existuje miesto, kde je ticha až tak veľa, že sa stáva nepríjemným. Reč je o bezodrazovej komore, ktorú v roku 2015 postavil Microsoft vo svojom sídle v Redmonde vo Washingtone. V čase svojho vzniku to bolo oficiálne najtichšie miesto na svete, a paradoxne, len málokto v ňom vydrží dlhší čas.
Ako ticho sa v nej dá namerať
Vo vnútri komory bola nameraná hladina hluku približne −20,3 dB. Tá mínusová hodnota mätie, tak si ju vysvetlime.
Nula decibelov nie je „žiadny zvuk“. Je to referenčná hodnota, ktorá zhruba zodpovedá prahu počutia zdravého mladého ucha, teda najtichšiemu zvuku, ktorý bežne dokážeme zachytiť. Zvuk tichší než tento prah má potom zápornú hodnotu v decibeloch. Hladina −20,3 dB teda znamená, že v komore je ešte oveľa tichšie, než čo dokáže ľudské ucho vôbec zaregistrovať.
Pre porovnanie: pokojné dýchanie má okolo 10 dB, šepot okolo 30 dB. Komora je teda hlboko pod hranicou, kde by sme vôbec niečo počuli.
Prečo je také ticho nepríjemné
Znie to ako ideálne miesto na oddych, no opak je pravdou. Keď zmizne všetok zvuk zvonku, mozog nemá čo počúvať, a tak sa „zaostrí“ na zvuky vlastného tela.
Po chvíli v takej komore začnete počuť veci, ktoré normálne prehlušuje okolitý svet: tlkot vlastného srdca, dych, niekedy jemný šum vlastnej krvi či zvonenie v ušiach. Bez vonkajších zvukov stráca mozog aj orientáciu v priestore, pretože sa čiastočne spolieha na to, ako sa zvuk odráža okolo nás. Mnohým ľuďom je preto v úplnom tichu nepríjemne a stráca sa im rovnováha. Práve preto sa v takýchto komorách zvyčajne nezdržiavajú dlho.
Na čo takáto miestnosť slúži
Bezodrazové komory nie sú atrakcia, ale pracovný nástroj. Slúžia na presné testovanie zvuku a elektroniky v prostredí, kde nič neruší meranie.
Microsoft komoru používal na analýzu zvukov nových zariadení, napríklad ako hlasno klikajú, hučia alebo pískajú počítače, mikrofóny, slúchadlá a reproduktory. V dokonalom tichu sa dá zachytiť aj ten najjemnejší nežiaduci zvuk.
Ako sa také ticho dosiahne
Na úplné ticho treba vyriešiť dve veci naraz: nepustiť dnu zvuk zvonku a nedovoliť zvuku odrážať sa vnútri.
Proti vonkajšiemu zvuku a vibráciám je komora postavená ako stavba v stavbe. Vnútorná miestnosť stojí na pružinách tlmiacich vibrácie a je obklopená viacerými vrstvami betónu a ocele, ktoré zabránia preniknutiu zvuku a chvenia z okolia.
Proti odrazom vnútri sú steny, strop aj podlaha pokryté klinmi z pohltivého materiálu. Ich tvar nie je náhodný: klin postupne „vťahuje“ zvukovú vlnu a pohlcuje ju, takže sa nemá od čoho odraziť späť do miestnosti. Preto sa takáto komora volá bezodrazová, zvuk v nej prakticky nevznikne ako ozvena.
Je to v podstate rovnaký princíp, aký sa v menšom používa pri bežnej akustickej úprave miestností, len dovedený do extrému. Kombinácia hmoty a oddelenia proti prieniku zvuku a pohltivých plôch proti odrazom.
Kto dnes drží rekord
Microsoftova komora bola najtichším miestom na svete niekoľko rokov. V roku 2021 ju však prekonala bezodrazová komora spoločnosti Orfield Laboratories v Minneapolise, ktorá dosiahla ešte nižšiu hodnotu, približne −24,9 dB, a získala Guinnessov rekord. Súťaž o najtichšie miesto na svete teda stále pokračuje a hranice toho, čo sa dá dosiahnuť, sa posúvajú ďalej.
Nech už rekord drží ktokoľvek, princíp zostáva rovnaký a je fascinujúce, koľko úsilia stojí za tým, aby vzniklo naozajstné ticho. O úrovni, akú dosahujú tieto komory, sa dá v bežnej praxi len snívať, ale základné princípy, teda hmota, oddelenie a pohltivosť, sú rovnaké, aké používame pri odhlučnení a akustike bežných priestorov.